Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie, ktoré vedie k výraznému zníženiu chorobnosti vo všetkých vekových skupinách ako i k zníženiu počtu úmrtí v súvislosti s chrípkou. Očkovanie taktiež zabraňuje šíreniu chrípky v populácii.
I napriek tomu väčšina ľudí u nás ešte nikdy nebola očkovaná proti chrípke a mnohí o tejto možnosti ani neuvažujú. Mnohí ľudia často poukazujú na „neúčinnosť“ očkovania, pretože i napriek vakcinácii ochoreli na chrípku. Treba si uvedomiť, že imunita po očkovaní je namierená len proti vírusom chrípky a neposkytuje ochranu proti ostatným respiračným vírusom, ktoré môžu vyvolať chrípke podobné ochorenie i 2–3× v priebehu chrípkovej sezóny. Takéto ochorenia ľudia omylom pokladajú za chrípku a poukazujú na „neúčinnosť“ očkovania.
Účinnosť očkovania proti chrípke bola potvrdená mnohými štúdiami. U mladých zdravých dospelých očkovanie zabráni vzniku ochorenia v 70–90 %. Práve u tejto časti populácie môže očkovanie proti chrípke redukovať ekonomické straty, najmä znížením nákladov spojených s pracovnou neschopnosťou a stratou produktivity. Seniori a osoby s chronickým ochorením tvoria nižšie hladiny protilátok a môže dôjsť k vzniku ochorenia, ktoré však prebieha mierne a nevedie k dekompenzácii základného ochorenia. Vakcinácia u týchto pacientov výrazne znižuje hlavne riziko komplikácií, hospitalizácie a úmrtia.
Často sa stretávame s názorom, že samotné očkovanie vyvolalo chrípku. Tento názor je úplne skreslený. Inaktivované vakcíny neobsahujú živý vírus a teda nemôžu spôsobiť chrípku, aj keď niektoré nežiaduce účinky by mohli ochorenie pripomínať (zvýšená teplota, únava, bolesti svalov). Taktiež je potrebné v chrípkovej sezóne počítať i s nechrípkovými vírusovými ochoreniami, ktoré nijako nesúvisia s očkovaním. Napríklad, ak je osoba počas očkovania v inkubačnom čase nechrípkového respiračného ochorenia, prípadne sa infikuje týmito vírusmi po očkovaní, je logické prepuknutie nechrípkového ochorenia, s ktorým však očkovanie nemá absolútne nič spoločné. Podobne, ak sa očkovanec infikuje vírusmi chrípky a nestačil si ešte vytvoriť protilátky, infekcia prebehne štandardne a vakcinácia nevedie k zhoršeniu chrípkového ochorenia.
Medzi hlavné dôvody nízkej preočkovanosti u zdravej populácie patrí taktiež strach z nežiaducich účinkov vakcíny ako i nedostatok dôležitých informácií o ich účinnosti a bezpečnosti alebo o samotnom ochorení. Vo všeobecnosti sú inaktivované vakcíny dobre tolerované, nežiaduce účinky sú zriedkavé a obyčajne nezávažné. Asi u 20 % očkovaných sa objavia lokálne reakcie ako je bolesť, opuch alebo začervenanie v mieste vpichu. Medzi celkové komplikácie patrí únava, bolesti svalov alebo hlavy. Zvýšená teplota nie je častým symptómom po očkovaní. Všetky tieto príznaky majú prechodný charakter a v priebehu 1–2 dní samovoľne ustúpia. Závažné nežiaduce reakcie (neuralgie, parestézie, anafylaktický šok) sú veľmi vzácne. Súvislosť Guillain-Barrého syndrómu s očkovaním proti chrípke nebola zatiaľ jednoznačne potvrdená.
Očkovanie proti chrípke je potrebné vykonať každý rok, pretože pre každú novú sezónu sa pripravujú vakcíny s obsahom aktuálnych kmeňov vírusov. Optimálna doba očkovania je v priebehu októbra až novembra, aby sa včas vytvorili ochranné protilátky (10–14 dní po očkovaní). Možno očkovať i v ďalších zimných mesiacoch, dokonca i počas epidémie, riziko je však, že očkovaná osoba ochorie skôr ako si stihne vytvoriť protilátky.
Očkovanie je doporučované pre všetky vekové skupiny, nielen pre rizikové osoby. Odporúča sa i zamestnávateľom na zabránenie prerušenia plynulosti chodu firiem v priebehu epidémie. Najviac sú ohrozené pracoviská, kde dochádza k úzkemu kontaktu veľkého množstva ľudí (zamestnanci bánk, pôšt, obchodov, dopravy a pod.). Chrípka je ochorenie, ktorého priebeh a komplikácie sú nepredvídateľné a môže k nim dôjsť i u úplne zdravých osôb.