Najvyššiu chorobnosť na chrípku zaznamenávame u detskej populácie a mladých dospelých, maximum počtu úmrtí u osôb 65 ročných a starších. Chrípkou a ARO ochorejú v priebehu sezóny najskôr malé deti, ktoré neboli zatiaľ v kontakte s touto nákazou. Vzostup chorobnosti u školských detí obyčajne signalizuje začiatok epidemického výskytu v populácii. Z detských zariadení a škôl je infekcia zavlečená do rodín a dospelí ju ďalej šíria v zamestnaní.
Chrípka postihuje mladú generáciu oveľa častejšie ako osoby vyššieho veku, ale prognóza na prežitie je u mladších osôb oveľa lepšia ako u seniorov. Osoby 65 ročné a staršie zomierajú buď na komplikácie chrípky, alebo na zlyhanie orgánov pri základnom ochorení.
Rizikovou skupinou sú však i osoby mladšie ako 65 ročné s chronickým ochorením dýchacích ciest, srdca, ciev, obličiek, onkologickým ochorením a diabetici. Táto skupina populácie je pri chrípkovom ochorení až 400× častejšie postihnutá bakteriálnymi komplikáciami a zhoršením základného ochorenia, čo vedie k častejšej hospitalizácii a vyššej úmrtnosti.
Chrípka u mladých a zdravých osôb spôsobuje značné ekonomické straty v dôsledku pracovnej neschopnosti. Práve táto zdravá a pracujúca generácia chrípku veľmi podceňuje. Veľa ľudí pracuje i pri „prechladnutí“ a zvýšenej teplote (v žiadnom prípade to nie je chrípka, ale nechrípkové akútne respiračné ochorenie). V tomto čase je potrebné rátať so znížením produktivity práce a rizikom úrazu v zamestnaní. V prípade chrípky je práca takmer nemožná. Nedostatočná liečba spojená s 2–3 dňovým pokojom na lôžku vedie k zvýšenému riziku komplikácií.
V SR najvyššiu proporciu s celého počtu komplikácií zaznamenávame každoročne práve v skupine 20–59 ročných osôb, čo sa dá vysvetliť vyhľadaním zdravotnej starostlivosti až v prípade ich výskytu. Najčastejšie ide o sekundárnu bronchopneumóniu a pneumóniu bakteriálneho pôvodu s antibiotickou liečbou a dlhšou pracovnou neschopnosťou ako pri nekomplikovanej chrípke.
Medzi rizikových pacientov patria i fajčiari a gravidné ženy. Fajčiari ochorejú častejšie ako nefajčiari a priebeh ochorenia býva u nich závažnejší. U gravidných žien je 3–4× vyšší výskyt pneumónií a častejšie dochádza k predčasným pôrodom alebo k pôrodu mŕtvych zrelých plodov.
Na rozdiel od sezónnej chrípky bol výskyt pandemickej A(N1H1) 2009 relatívne častejší medzi dospievajúcimi a mladými dospelými. Menej postihnutou skupinou bola veková kategória starších dospelých 65 a viac ročných. Na našom území bol pandemický vírus zistený najčastejšie u 25–34 ročných osôb. Hlásených bolo celkom 427 prípadov ťažkých akútnych respiračných ochorení, z toho v 86 prípadoch sa ochorenie končilo úmrtím. Na rozdiel od sezónnej chrípky sa najviac úmrtí vyskytlo u osôb mladších ako 65 rokov (31 úmrtí u 25–44 ročných a 31 úmrtí u 45–64 ročných). Po skončení pandémie cirkuloval pandemický kmeň v populácii i v roku 2011 a vyvolal 215 ťažkých priebehov chrípky s 34 úmrtiami.