Charakteristika vakcíny

Prvé celovirionové, monovalentné vakcíny proti chrípke boli pripravené v ČSSR v roku 1956 a vyznačovali sa vysokou imunogenitou a veľkou reaktogenitou. V snahe znížiť nežiaduce účinky týchto vakcín bola spustená výroba štiepených, neskôr aj subjednotkových vakcín. Celovirionové vakcíny obsahujúce celý atenuovaný vírus chrípky sú registrované napr. v USA na intranazálne podávanie, u nás registrované nie sú. V SR sú v súčasnosti dostupné dva druhy vakcín – subjednotkové a štiepené. Obidva typy vakcín obsahujú len usmrtené časti vírusu, nie je možné sa nimi teda nakaziť.

Štiepené vakcíny obsahujú frakcionované časti vírusu s odstránenými reaktogénnymi lipidmi vírusového obalu. Avšak subjednotkové vakcíny obsahujú povrchové antigény vírusu – hermaglutinín a neuraminidázu. Všetky vakcíny proti sezónnej chrípke sú v súčasnosti trivalentné, obsahujú antigény – hemaglutinín (HA) dvoch chrípkových vírusov typu A (H3N2 a H1N1) a jedného vírusu typu B. Aktuálny výber použitých vakcinálnych vírusov sa každoročne mení podľa očakávaného výskytu vírusov v nadchádzajúcej sezóne a je odlišný pre severnú a južnú pologuľu. Zloženie vakcín určuje každoročne WHO.

Efektivita očkovania proti chrípke je 70–90 % u osôb mladších ako 65 rokov. U mladých zdravých dospelých je efektivita vyššia ako 90 %. Očkovanie vyvoláva rýchlu imunitnú odpoveď, takmer 60 % očkovaných dosahuje hodnoty protektívnych titrov protilátok už za týždeň po očkovaní a preto je možné očkovať až do poslednej chvíle, kým prepukne epidémia. Chrípkové vakcíny obsahujú zvyčajne v 0,5 ml objeme 3×15 µg HA chrípkových vírusov. Vakcinácia proti chrípke sa vykonáva jednou dávkou vakcíny, len u detí do 9 rokov bez predchádzajúcej vakcinácie alebo histórie chrípky sa odporúča dvojdávková schéma.